{"id":202,"date":"2025-02-11T21:40:02","date_gmt":"2025-02-11T20:40:02","guid":{"rendered":"https:\/\/www.kesaj.sk\/?page_id=202"},"modified":"2025-10-31T18:32:21","modified_gmt":"2025-10-31T17:32:21","slug":"dzivipnaskere-vakeribena","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.kesaj.sk\/?page_id=202","title":{"rendered":"D\u017eivipnaskere vakeribena"},"content":{"rendered":"\n


Uk\u00e1\u017eka zo zbierky PR\u00cdBEHY ZO \u017dIVOTA<\/strong> z rukopisu D\u017eivipnaskere vakeribena <\/strong>autorky Ivety Kokyovej<\/strong>
z r\u00f3mskeho jazyka do slovensk\u00e9ho jazyka prelo\u017eila Martina Hor\u0148\u00e1kov\u00e1.
<\/p>Realizovan\u00e9 s finan\u010dnou podporou Fondu na podporu kult\u00fary n\u00e1rodnostn\u00fdch men\u0161\u00edn.<\/cite><\/blockquote><\/figure>\n\n\n

\n
\"\"<\/figure>\n<\/div>\n\n\n


Boj o sne\u017eienky<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Sneh sa roztopil, prich\u00e1dzala jar a s \u0148ou aj moja t\u00fa\u017eba po objavovan\u00ed nov\u00fdch miest. Spolu s bratom Romanom a sesternicou Linou sme sa vyd\u00e1vali na prieskumn\u00e9 v\u00fdpravy, ktor\u00e9 sa najprv odohr\u00e1vali v na\u0161ej z\u00e1hrade. Ke\u010f sme u\u017e mali v\u0161etky miesta v z\u00e1hrade dokonale zmapovan\u00e9, rozhodli sme sa vyda\u0165 \u010falej. 
Pri na\u0161om dome boli gar\u00e1\u017ee a hne\u010f za nimi si stavala dom rodina Zakopalov\u00fdch. Ich z\u00e1hradu od tej na\u0161ej neodde\u013eoval \u017eiaden plot. Bola dos\u0165 zanedban\u00e1, pln\u00e1 krovia a buriny. Radi sme tam chodili, predierali sme sa tou h\u00fa\u0161tinou a hrali sa na prieskumn\u00edkov.
V tej rodine boli dvaja synovia \u2013 Michal a L\u00e1\u010fa. Chlapci sa dozvedeli o na\u0161ich \u201eprieskumoch\u201c a za\u010dali n\u00e1s sledova\u0165.
Na jednej z na\u0161ich v\u00fdprav sme u susedov objavili sne\u017eienky a bledu\u013eky. Prekvapilo n\u00e1s, \u017ee v zanedbanej z\u00e1hrade rast\u00fa tak\u00e9 kr\u00e1sne kvietky. Bola to l\u00e1ska na prv\u00fd poh\u013ead. Okam\u017eite sme vedeli, \u017ee musia by\u0165 na\u0161e!
Schy\u013eovalo sa k ve\u010deru, potajomky sme sa vybrali po kvietky. Starostlivo sme ich vykop\u00e1vali aj s korienkami a pres\u00e1dzali k n\u00e1m na z\u00e1hradu. Nezabudli sme ich ani polia\u0165. Starali sme sa o nich, akoby to boli mal\u00e9 deti. R\u00e1no sme vst\u00e1vali pln\u00ed radosti s vedom\u00edm, \u017ee sa m\u00e1me o koho stara\u0165. Po obede sme ich chceli op\u00e4\u0165 polia\u0165, ale ostali sme ako obaren\u00ed. Nebolo \u010do polieva\u0165 \u2013 kvietky zmizli.
Op\u00e4\u0165 sme sa vydali na prieskum k susedom. Padla n\u00e1m s\u00e1nka, ke\u010f sme zbadali \u201ena\u0161e\u201c kvietky zasaden\u00e9 u nich v z\u00e1hrade. Na ni\u010d sme ne\u010dakali a znovu ich presadili k n\u00e1m. Vedeli sme, \u017ee v tom maj\u00fa prsty chlapci od susedov. Ur\u010dite n\u00e1s v\u010dera pri tom pres\u00e1dzan\u00ed sledovali.
Nasleduj\u00face r\u00e1no sme \u0161li skontrolova\u0165, \u010di s\u00fa kvietky na mieste. Neverili sme vlastn\u00fdm o\u010diam \u2013 bledu\u013eky aj sne\u017eienky op\u00e4\u0165 zmizli. Toto sa opakovalo tri dni, a\u017e kvietky nevydr\u017eali to neust\u00e1le pres\u00e1dzanie a vyschli. Nakoniec z nich nemal nikto ni\u010d. Boli sme sklaman\u00ed.
\u010c\u00edm som star\u0161ia, t\u00fdm viac ma poh\u013ead na sne\u017eienky a bledu\u013eky pren\u00e1\u0161a do detstva. C\u00edtim ako ma nap\u013a\u0148a t\u00fa\u017eba vlastni\u0165 ich, polieva\u0165, stara\u0165 sa o ne vo vlastnej z\u00e1hrade a te\u0161i\u0165 sa z toho ako rast\u00fa.<\/pre>\n\n\n\n
\n\n\n\n

Strom<\/strong><\/p>\n\n\n\n
Za na\u0161\u00edm domom bol strom, r\u00e1stli na \u0148om tak\u00e9 mal\u00e9 \u010dere\u0161ne. Ten strom bol ve\u013emi vysok\u00fd. Nikto sa na\u0148 neodva\u017eoval vyliez\u0165, ani moji bratia, iba ja jedin\u00e1. Z toho som mala rados\u0165. Ke\u010f ma niekto zlostil alebo bil, tak som vyliezla na strom a\u017e \u00faplne hore a sedela som si tam. Rozm\u00fd\u0161\u013eala som o v\u0161etkom mo\u017enom a spievala si pesni\u010dky, ktor\u00e9 som si sama vymyslela. Zhora som v\u0161ade dovidela. D\u00edvala som sa na domy, stromy, lesy \u2013 na v\u0161etko. Bola to \u00fa\u013eava, \u017ee tam m\u00f4\u017eem by\u0165 sama. Tak\u00e9 miesta sa mi p\u00e1\u010dili, kde nikto in\u00fd nemohol, kde mi v\u0161etci dali pokoj.
Inokedy som zas vzala rebr\u00edk, oprela ho o strechu a vyliezla a\u017e \u00faplne hore. S\u00farodenci sa b\u00e1li, \u017ee spadnem. Po nejakom \u010dase tam ale za\u010dali liez\u0165 aj bratia. Hanbili sa, preto\u017ee chlapci by sa nemali b\u00e1\u0165 vyliez\u0165 na strechu. Rodi\u010dia o tom nevedeli, keby to zistili, bol by z toho ve\u013ek\u00fd mal\u00e9r.<\/pre>\n\n\n\n
\n\n\n\n

Dar\u010dek pre bra\u010deka<\/strong><\/p>\n\n\n\n
Ve\u013emi sa te\u0161\u00edm na narodeniny m\u00f4jho bra\u010deka. Bude ma\u0165 p\u00e4\u0165 rokov. Chcem ho pote\u0161i\u0165 nejak\u00fdm dar\u010dekom. Je to mal\u00fd nezbedn\u00edk, m\u00e1m ho nesmierne rada. V hlave mi v\u0161ak st\u00e1le v\u00edri my\u0161lienka: \u201eKde len na to vezmem? Ve\u010f nem\u00e1m \u017eiadne peniaze!\u201c Prem\u00fd\u0161\u013eam nad t\u00fdm sn\u00e1\u010f cel\u00fd de\u0148 \u2013 kde by som ich mohla zohna\u0165? Tak ve\u013emi som t\u00fa\u017eila obdarova\u0165 ho, a\u017e som sa nakoniec rozhodla, \u017ee budem kradn\u00fa\u0165.
Otec pri\u0161iel domov opit\u00fd, \u010dak\u00e1m, k\u00fdm zasp\u00ed. V\u010fakabohu, kone\u010dne zaspal! Viem to pod\u013ea chr\u00e1pania, ktor\u00e9 je po\u010du\u0165 a\u017e do na\u0161ej izbi\u010dky, hoci je dos\u0165 vzdialen\u00e1. Je to moja prv\u00e1 kr\u00e1de\u017e ale prikr\u00e1dam sa do sp\u00e1lne rodi\u010dov ako profesion\u00e1lny zlodej. Viem, \u017ee si otec d\u00e1va nohavice ved\u013ea postele na zem, a \u017ee v nich m\u00e1 peniaze. So zatajen\u00fdm dychom a b\u00fa\u0161iacim srdcom pros\u00edm Boha, aby ma nikto nepristihol. Som odhodlan\u00e1 kradn\u00fa\u0165. T\u00fa\u017eba obdarova\u0165 bra\u010deka mi dod\u00e1va odvahu. Bl\u00ed\u017eim sa k posteli, zoh\u00fdnam sa k nohaviciam a siaham do vrecka. C\u00edtim drobn\u00e9 mince, nechcem s nimi cinka\u0165, aby som nezobudila mamu. Z vrecka v\u00ed\u0165azosl\u00e1vne vy\u0165ahujem papierov\u00fa stokorunu. Po \u0161pi\u010dk\u00e1ch sa vytr\u00e1cam zo sp\u00e1lne, peniaze pevne zvieraj\u00fac v ruke.
Nemohla som sa do\u010dka\u0165 r\u00e1na. Kone\u010dne je \u00f4smeho febru\u00e1ra, bra\u010dekove narodeniny! Ve\u013emi sa te\u0161\u00edm, \u017ee mu d\u00e1m dar\u010dek. Vybrala som sa do obchodu, kde som \u010dasto chodila s babi\u010dkou. Mali tam v\u017edy z\u013eavy, tak\u017ee sa tam dobre nakupovalo. Padol mi do oka svetlomodr\u00fd kab\u00e1tik \u2013 akoby \u0161it\u00fd presne na mieru pre m\u00f4jho bra\u010deka. Pozer\u00e1m na cenu. Stoj\u00ed osemdesiat kor\u00fan. Super, e\u0161te mi zostane na ob\u013e\u00faben\u00e9 su\u0161ienky \u201ees\u00ed\u010dka\u201c.
Cel\u00e1 \u0161\u0165astn\u00e1 prich\u00e1dzam domov s dar\u010dekmi. Na dvore v snehu pobehuje bra\u010dek.
Podi\u0161la som k nemu, chytila ho za mal\u00fa ru\u010di\u010dku a potriasla mu \u0148ou: \u201eV\u0161etko najlep\u0161ie k narodenin\u00e1m!\u201c 
Vonku som mu obliekla kab\u00e1tik, bol mu akur\u00e1t. Dobre som k\u00fapila. Ke\u010f som vytiahla su\u0161ienky, videla som, ako sa mu roz\u017eiarili o\u010di\u010dk\u00e1. Hne\u010f sa do nich pustil.
Spolo\u010dne sme vo\u0161li do domu. Dr\u017eala som jeho bundu, ktor\u00fa som mu pr\u00e1ve vyzliekla.
Mama si n\u00e1s v\u0161imla: \u201eZase si vyzliekol bundu?\u201c 
Bra\u010dek medzit\u00fdm v novom kab\u00e1tiku vletel do kuchyne. 
\u201e\u010co to m\u00e1\u0161 na sebe?\u201c sp\u00fdtala sa ho mama.
\u201eTo som mu k\u00fapila ja,\u201c povedala som s hrdos\u0165ou.
\u201eAha, no to je pekn\u00e9,\u201c pousmiala sa zvl\u00e1\u0161tne mama.
Ke\u010f sa vr\u00e1til otec z pr\u00e1ce, za\u010dal p\u00e1tra\u0165 po tom, kto mu ukradol peniaze z vrecka. 
Vravela som si: \u201eOn na to pri\u0161iel! Do frasa, z toho bude zle!\u201c
Okam\u017eite som sa vytratila do detskej izby. 
Otec po kr\u00e1tkej debate s mamou v kuchyni pri\u0161iel za mnou a p\u00fdta sa: \u201eNevie\u0161 n\u00e1hodou, kto mi ukradol stovku?\u201c 
Tu\u0161ila som, \u017ee mu mama povedala o dar\u010deku. Najprv som zapierala, ale po p\u00e1r ran\u00e1ch som to nevydr\u017eala a priznala sa.
\u201eJa ti d\u00e1m kradn\u00fa\u0165! V na\u0161ej rodine sa nikdy nekradlo. Teraz p\u00f4jde\u0161 a v\u0161etko to vr\u00e1ti\u0161! Rozumela si?\u201c 
Jeho slov\u00e1 ma boleli viac ako tie rany, \u010do som dostala.
Po zasne\u017eenej ceste som sa vydala s kab\u00e1tikom nasp\u00e4\u0165 do obchodu. Su\u0161ienky u\u017e boli zjeden\u00e9, tie som vr\u00e1ti\u0165 nemohla. Poprosila som predava\u010dku, aby mi vr\u00e1tila peniaze. Vyrozpr\u00e1vala som jej cel\u00fd narodeninov\u00fd pr\u00edbeh. S ch\u00e1pav\u00fdm v\u00fdrazom mi vr\u00e1tila osemdesiat kor\u00fan. U\u013eavilo sa mi. Z predstavy, \u017ee by mi ich nechcela vr\u00e1ti\u0165, mi bolo nevo\u013eno. Vedela som, \u010do by ma doma \u010dakalo.
Cestou domov, c\u00edtiac zaschnut\u00e9 slzy na tv\u00e1ri, mi to pri\u0161lo v\u0161etko ve\u013emi \u013e\u00fato. Otec ma \u010dakal pri dver\u00e1ch. Dala som mu peniaze. Pri odchode do izby ma e\u0161te stihol kopn\u00fa\u0165 do zadku.
 \u201eNabud\u00face, nech sa to neopakuje!\u201c zvolal.
Chcela som, aby si bra\u010dek ten de\u0148 naozaj u\u017eil, a tak som ho vzala von na s\u00e1nkova\u010dku. Boli sme spolu a\u017e do ve\u010dera - hrali sme sa, bra\u010dek sa smial, mal dobr\u00fa n\u00e1ladu. Mala som z toho dobr\u00fd pocit. A to bol nakoniec ten najkraj\u0161\u00ed dar\u010dek pre m\u0148a.<\/pre>\n\n\n\n
\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Uk\u00e1\u017eka zo zbierky PR\u00cdBEHY ZO \u017dIVOTA z rukopisu D\u017eivipnaskere vakeribena autorky Ivety Kokyovejz r\u00f3mskeho jazyka do slovensk\u00e9ho jazyka prelo\u017eila Martina Hor\u0148\u00e1kov\u00e1. Realizovan\u00e9 s finan\u010dnou podporou Fondu na podporu kult\u00fary n\u00e1rodnostn\u00fdch men\u0161\u00edn. Boj o sne\u017eienky Sneh sa roztopil, prich\u00e1dzala jar a s \u0148ou aj moja t\u00fa\u017eba po objavovan\u00ed nov\u00fdch miest. Spolu s bratom Romanom a sesternicou […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"page-full-width.php","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-202","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.kesaj.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/202","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.kesaj.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.kesaj.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.kesaj.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.kesaj.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=202"}],"version-history":[{"count":8,"href":"https:\/\/www.kesaj.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/202\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":241,"href":"https:\/\/www.kesaj.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/202\/revisions\/241"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.kesaj.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=202"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}